Vitajte na mojej stránke! Volám sa Angie a som slečna anglického buldoga. Narodila som sa 15.7.2009. Moji páničkovia si ma k sebe zobrali, keď som mala 8 týždňov. Majú zo mňa veľkú radosť, no však sa aj snažím. Veľmi rada všetko hryzkám, no tí moji sa niekedy hnevajú, keď sa pustím do ich gauču. Ešte že mám dosť hračiek a kostičiek, ktoré mi dovolia hrýzť. Ale tie si nedám, tie sú moje. .
Ja rastiem!
7. 10. 2009
Tuším som narástla! Alebo sa zmenšil gauč? No jedno je isté, už viem vyliezť na gauč, takže sa kedykoľvek zakrtkujem k niekomu. Ja som také veľké malé krtkovadlo a líškovadlo, aspoň tak ma volajú tí moji. A keď náhodou nie sú na gauči, ale napríklad v kuchyni, nevadí, sadnem či ľahnem si im na nohy. Aj čakám, či sa mi niečo neujde zo stola, čo chystá gazdiná, ale asi nie. Nevadí, ja si počkám na svoje mäsíčko :o)))
Ozaj, neviete prečo tým veľkým (teda aj tomu malému) vadí, keď im obhrýzam ponožky? Najlepšie sú tie čo majú obuté na nohách. A veľká zábava je, keď sa obliekajú, parádička, to im naháňam ponožky a nohavice. Musím si síce dávať pozor, aby ma nepristúpili, ale je to fakt sranda!
Učím sa
5. 10. 2009
Už sa celkom učím. Myslím cikať a kakať. Teda svoje miestečko mám stále čistučké, tam si nosím hlavne moje kostičky. Najlepšie sa ciká vonku, ale keď potrebujem doma, pekne si odkráčam na také svoje cik-cik miestečko a všetci ma potom chvália, aká som šikovná. No, musím sa priznať, že niekedy hlavne keď som na druhom konci bytu, tak sa mi nechce utekať tak ďaleko. Ale tí moji to zvládajú celkom v pohode.
To je zábava
25. 9. 2009
Tí moji mi vymysleli super zábavu! Že sa volám Angie, to som pochopila už dávno. No oni na mňa stále tak zvláštne štekajú, kto im má rozumieť. To nie ako ja, keď šteknem haf alebo haf haf, to je jasné, ale tomu ich štekaniu niekedy fakt nerozumiem.
Niekedy na mňa štekajú a ja keď pribehnem k nim, dostanem maškrtku, alebo sa so mnou hrajú. Je to super, utekám vždy, teda väčšinou ak nemám niečo lepšie na práci. No niekedy nestačí ani keď prídem, ešte aj šteknem haf a nič, ale niekedy na nich zaberie, keď si ľahnem a potom dostanem maškrtku. Za také piškótky či syrček sa oplatí učiť sa to ich smiešne štekanie. Mňam!
Prvý krát sama
16. 9. 2009
Dnes som bola krát sama doma. Mala som pre seba celú izbičku, tak som si ju v kľube celú ochutnala a poskúšala, kam by sa dalo vliezť. Vlastne tí moji ani neboli dlho preč, alebo som to celé prespala?
Mám už aj vlastný obojok a vodítko. Len neviem, prečo sa s ním nemôžem hrať. Keď mi ho dajú, už viem že sa ide von a že uvidím zase niečo nové. Vonku je toľko zaujímavých vecí!
Zvykám si
14. 9. 2009
Moji noví páničkovia sú dvaja veľkí a jeden menší. Ten bude môj najväčší kamoš. Mám svoje mäkkučké miestečko na spinkanie, ale keď sa dá, tak si ľahnem na niekoho s tých mojich. To je úplne super, tak sa mi spinká najlepšie.
Aj papaníčko tu majú super. Najradšej mám mäsíčko so zeleninkou. Keď vidím tých veľkých, že behajú po kuchyni a chystajú niečo mňam, už som aj pri nich a poslušne čakám. To by ste ma mali vidieť, aká som vtedy poslušná. Však keď to tak dobre vonia a ešte lepšie chutí!
Nový domovček
12. 9. 2009
Je tu môj veľký deň. Mám nový domovček. Je mi trošku smutno za maminou, tatom i súrodencami, ale zdá sa, že tu bude fajn. Tí noví sú celkom fajn, veď uvidíme...
